úspešného lídra je mimo záujem médií a verejnosti. Čo je oným hlavným predpokladom úspešného lídra krajiny?
Byť rodičom a mať deti. Prezident Francúzska Macron, nemecká kancelárka Merklová, premiérka Spojeného kráľovstvo Theresa Mary Mayová, predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a mohli by sme pokračovať vo vymenovanie známych osobností nielen v Európe, ale aj vo svete, ktorí nemajú deti.
Zrovna tak ako v histórii - vodcovia ktorý ovplyvnili svojimi rozhodnutiami svetové dianie, napríklad Lenin alebo Hitler, tiež nemali deti a všetci dnes vieme, ako ich rozhodnutie ovplyvnili osudy ľudí na celom svete. Prečo je teda pre lídrov dôležité mať deti?
Ľudia ktorí nemajú deti, nemajú skutočnú vnútornú túžbu a záujem o budúcnosť sveta. Zaujímajú sa o naplnenie svojich osobných cieľov a egoistických predstáv o dobre podľa ich samotných a pre ich vlastnú výhodu.
Predstavme si ženu, ktorá drží dieťa v náručí. Je ochotná urobiť čokoľvek, aby jej dieťa bolo zabezpečené teraz a aj v budúcnosti. Ktokoľvek rozvinul svoj rodičovský inštinkt vďaka výchove vlastných detí, bude sa vždy snažiť správne vzťahovať k ľuďom a k budúcnosti vlastnej krajiny.
Ako môžeme zveriť starosť o budúcnosť našej krajiny a našich detí tým, ktorí sami nikdy nepocítili skutočnú potrebu starať sa a zabezpečiť budúcnosť svojich detí? Chýba im tento základný inštinkt, vnútorná navigácia a zodpovednosť, ktorú nemôže nikto vyčítať z kníh či štúdia, ale iba skutočným prežitím rodičovskej lásky a starostí o svoje deti a ich budúcnosť.
Pozrime sa na výsledky rozhodnutia politikov bez detí v praxi a uvidíme, akú bezradnosť ich rozhodnutie prináša. Títo ľudia nemôžu nikdy riešiť úspešne problémy svojej krajiny. Nemajú rodinu, tým nemôžu cíti spojenie so svojou krajinou. Podľa múdrosti Kabaly, ten kto nemá rodinu a deti, nemôže byť lídrom vo svojej krajine, pretože nevie, ako sa k nej správne vzťahovať.
Prečo je teda toľko politikov bez detí vo vedení - nielen európskych krajín?
Súčasný vývoj ľudstva vstupuje do finálnej fázy vývoja, ktorý prináša uvedomenie si vlastného zla. V praxi to znamená, že dôjdeme k uvedomeniu skrze bolestné skúsenosti, že cesta vývoja ega je slepou vývojovou uličkou a privádza nás na pokraj kríz, utrpenia a svetových vojen. Svet potrebuje zmenu a nápravu. Tú nám môže priniesť iba zjednotenie a náprava medziľudských vzťahov.
