Neskôr dôjdeme k pochopeniu, že príroda nás vždy smerovala všetkými udalosťami k dosiahnutiu zmyslu a cieľa života, čo je dosiahnutie stavu harmónie, súdržnosti a vzájomnej lásky medzi ľuďmi a prírodou samou.
Prostredníctvom vojen, prírodných katastrof, kríz a teraz koronavírusu nás príroda krôčik po krôčiku postrkuje dopredu, aby sme dosiahli tento stav.
Všetko sa deje tak, ako sa má, ALE
Ľudstvo je prepojené do jedného, zatiaľ nie harmonického, celku na všetkých úrovniach - informačných, ekonomických, sociálnych, atď. Problém v jednej krajine automaticky ovplyvní život v tých ostatných.
Dospeli sme do bodu, kedy máme vedomosti o prepojení a poučenie z bolestivého vývoja v histórii, aby sme už nečakali na postrkovanie zo strany prírody na dosiahnutie cieľa. Môžeme začať vytvárať správne vzťahy medzi ľuďmi a následne krajinami, jednoducho vytvárať spojenie, ktoré bude prospešné všetkým a nie len pre niekoho.
Ak začneme meniť svoje správanie a v každom aspekte posudzovať vplyv svojich myšlienok a činov pre dobro a prospech ostatných ľudí, spoločnosti, potom príroda nebude musieť aktivovať údery pre postrkovanie k cieľu a my dôjdeme k cieľu života bezbolestnou a rýchlou cestou.
K cieľu zmyselu života, teda prepojenia do jedného harmonického celku všetkých ľudí, prírody a dosiahnutia stavu lásky na všetkých úrovniach dôjdeme pomocou oboch ciest. Naša slobodná voľba je práve v tom, akým spôsobom tam dôjdeme.
Rýchlou a príjemnou cestou, alebo postrkovaním prostredníctvom úderov? Je slobodnou voľbou a rozhodnutím v každom okamihu života jednotlivca: O mne a pre mňa, alebo v prospech ostatných a spoločnosti?
